Prusko bol prvý štát na svete, ktorý zaviedol povinnú školskú dochádzku. Ako motivácia pre tento krok sa v populárnych textoch často uvádza vojenská potreba štátu. Túto interpretáciu podporuje aj skutočnosť, že reformu zaviedol panovník Fridrich Veľký v roku 1763, čo je rok, kedy skončila veľká Sedemročná vojna. V nej nebolo Prusko schopné naplniť svoje vojenské ciele a preto prišli s reformou školstva po vzore pruskej kadetky (dôstojnícka škola), aby vychovali budúcich oddaných vojakov.
Problém s touto interpretáciou je, že v skutočnosti začal Fridrich Veľký práce na reforme už v roku 1754, teda dva roky pred vojnou. A kvôli jej vypuknutiu musel dokončenie reformy odložiť. Historik James Van Horn Melton v knihe o pruskom školstve popisuje, že za reformou školstva boli skôr vnútorné pnutia. Počas 40. a 50. rokov 18. storočia prebehli v Prusku vzbury poddaných roľníkov, ktorí boli nespokojní s nárastom pracovných dní. Panovník na toto zareagoval dvoma spôsobmi. V krátkom období nespokojnosť utlmil agrárnou reformou. A v dlhodobom horizonte chcel skrotiť roľníkov investovaním do ich lojality a poslušnosti práve cez reformu školstva.
Silný vplyv na obsah tejto reformy mal pedagóg a inovátor vo vzdelávaní menom Johann Ignaz Felbiger. Ten tvrdil, že žiaci „musia byť presvedčení, že je užitočné a správne riadiť sa želaniami učiteľa. Iba tak sa naučia poslúchať aj v situáciách, keď donucovanie absentuje. Takto učiteľ splní svoju najdôležitejšiu úlohu: jeho žiaci budú dodržiavať svoje povinnosti nielen v škole, ale po celý život.“
Pre nás na Slovensku je dôležitá informácia, že Felbigera si pozvala na pomoc pri reformovaní školstva aj Mária Terézia. Felbiger dokonca zomrel v Bratislave. Nie je preto náhoda, že mnohé prvky z pruského školstva sa nájdu aj v našich podmienkach.
Zaujímavé čítanie, však?
Celý článok si prečítate na webe autora
https://robertchovanculiak.substack.com/p/skolstvo-ako-nastroj-ministerstva